O projekte
Projekt GlobPost (Začleňovanie princípov a postojov ku globálnym témam do vysokoškolského vzdelávania) realizovala Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s pedagógmi a pedagogičkami na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Výsledkom intenzívneho cyklu školení, konzultácií a monitoringu je päť prípadových štúdií, ktoré zachytávajú proces zisťovania postojov a postojových zmien, ktoré nastali v dôsledku pedagogickej intervencie prispôsobenej cieľom predmetu a potrebám študentov a študentiek.
Hlavným cieľom projektu Globpost bolo zvýšiť kvalitu a dopad globálneho vzdelávania v príprave študentov humanitných odborov so špeciálnym zameraním na zisťovanie a formovanie ich postojov ku globálnym témam, ako sú udržateľný rozvoj, globálna previazanosť, sociálna spravodlivosť, rozmanitosť a ľudské práva. Osobitne pre študentov humanitných a spoločenskovedných disciplín je porozumenie sociálnym, environmentálnym, ekonomickým a politickým procesom vo svete kľúčové z hľadiska ich neskoršieho aktívneho zapojenia sa do riešenia komplexných problémov globálneho charakteru.
Spoločným znakom väčšiny realizovaných projektov globálneho vzdelávania na vysokých školách je, že sa zameriavajú najmä na kognitívnu stránku globálneho vzdelávania, teda na rozvoj poznatkovej bázy o príčinách a dôsledkoch globálnych problémov, prípadne na psychomotorickú stránku globálneho vzdelávania, t. j. schopnosť myslieť systematicky a v súvislostiach, vymedziť a analyzovať problém, využiť vlastné poznatky a skúsenosti na jeho riešenie a spolupracovať pritom s inými ľuďmi. Nevyhnutným predpokladom aktívneho vstupovania do riešenia aktuálnych globálnych výziev je však aj rozvíjanie afektívnej (postojovej) zložky, teda schopnosti študentov prijať zodpovednosť za svoje konanie, vnímať svoju úlohu vo svete a pociťovať potrebu aktívne sa podieľať na riešení problémov na regionálnej, národnej i medzinárodnej úrovni. Študenti by mali vedieť rešpektovať rôzne názory a pohľady na svet a zároveň vnímať výhody vzájomnej spolupráce. Postojom sa však v rámci globálneho vzdelávania venovalo relatívne najmenej pozornosti, čo je do veľkej miery spôsobené tým, že neexistuje ucelená metodika či program, ktoré by učiteľom vysokým škôl ponúkali účinné metódy merania dopadu pedagogického pôsobenia globálneho vzdelávania na postoje študentov. Práve na túto potrebu reagoval projekt GlobPost.
Pedagógovia a pedagogičky, ktorí sa do projektu GlobPost zapojili, upravili v spolupráci s metodikmi projektu sylaby existujúcich predmetov tak, aby akcentovali princípy globálneho vzdelávania, navrhli metodiku na zisťovanie postojov a naplánovali intervenčné aktivity, ktorých cieľom bolo dosahovanie postojových zmien. Opakované meranie postojov po realizácii intervenčných aktivít im umožnilo identifikovať dopad tejto pedagogickej intervencie. Prípadové štúdie podrobne opisujú celý cyklus zisťovania postojov, plánovania intervenčných aktivít i vyhodnocovania ich pedagogického dopadu. Popísané zisťovacie i intervenčné aktivity môžu poslúžiť ako inšpirácia pre ostatných pedagógov a pedagogičky, ktorí by s témami globálneho vzdelávania, najmä v rovine postojov, radi pracovali.
Povedali o projekte
Projektový tím
Nadácia Milana Šimečku sa zisťovaniu postojov venuje dlhodobo. Projekt Kvalita alebo kvantita? Meranie kvality a dopadu globálneho vzdelávania v školách sa primárne zameriaval na základné a stredné školy, jeho súčasťou boli však aj prednášky a workshopy na Univerzite Komenského v Bratislave, Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a Prešovskej univerzite. Semestrálny vysokoškolský kurz sme viedli pre študentov sociálnej práce v Banskej Bystrici. V rokoch 2017 – 2019 sme v spolupráci s Pedagogickou fakultou UMB v Banskej Bystrici realizovali projekt Začleňovanie princípov a postojov ku globálnym témam do vysokoškolského vzdelávania (GlobPost), financovaný Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Výstupy a skúsenosti plánujeme komunikovať širšej odbornej verejnosti a v rámci diseminačných aktivít chceme osloviť ďalšie VŠ, ktoré majú záujem začleniť do syláb existujúcich predmetov nástroje na zisťovanie postojových zmien.
Členovia projektového tímu z NMŠ:
Nina Galanská je riaditeľkou Nadácie Milana Šimečku (NMŠ). V rámci nadačných programov Pamäť, Inklúzia a Rozmanitosť pracuje s pedagógmi, pedagogičkami, študentmi a študentkami, ale aj s celými školami ako lektorka a výskumníčka. Venuje sa predovšetkým témam rozmanitosti, migrácie, multikultúrnej výchovy a postojom k nim, ktorým sa venovala aj počas študijných a výskumných pobytov vo Švédsku a Francúzsku. Na projekte GlobPost sa podieľala ako metodička.
Kontakt: nina@nadaciams.sk
Andrej Návojský ako metodik a lektor spolupracuje s rôznymi organizáciami ako Nadácia Milana Šimečku, Človek v ohrození, Iuventa či Mareena. Venuje sa najmä globálnemu vzdelávaniu, rozmanitosti a extrémizmu. Vzdelávacím projektom sa venoval aj v zahraničí, má skúsenosti z krajín ako Afganistan, Tanzánia či Kuba. Na projekte GlobPost pôsobil ako metodik.
Peter Dráľ je analytik a lektor v oblasti vzdelávania. Spolupracuje s viacerými mimovládnymi, akademickými a výskumnými inštitúciami na Slovensku aj v zahraničí. Zameriava sa na ľudskoprávne a interkultúrne otázky, inkluzívne vzdelávanie a manažment vzdelávacích reforiem. V rokoch 2006 – 2014 pracoval v Nadácii Milana Šimečku, kde realizoval množstvo vzdelávacích projektov pre učiteľov, mládežníckych pracovníkov, zamestnancov verejnej správy, policajtov a ďalšie profesijné skupiny. V súčasnosti pôsobí v NMŠ ako externý spolupracovník. V roku 2014 spoluinicioval kampaň Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorá sa snaží zapojiť širokú verejnosť, odborníkov a tvorcov politiky do dialógu o budúcnosti vzdelávania v krajine. Na projekte GlobPost pôsobil ako metodik.
Viktor Pončák je skúsený pedagóg dejepisu a slovenského jazyka a literatúry s osemročnou praxou na všetkých typoch škôl (základná, gymnázium, odborná škola aj univerzita). Vyvinul a implementoval povinný predmet Debata a argumentácia pre 5.ročník základnej školy. Ako spoluautor učebnice Hravý dejepis 6 (Taktik, 2016) má skúsenosti aj s metodikou výučby dejepisu. Absolvoval niekoľko seminárov (na Apalachian State University, v Rige, Prahe či Dubrovniku.
Kontakt: viktor@nadaciams.sk
Marianna Dudášová pracuje v Nadácii Milana Šimečku od roku 2018 najmä ako projektová a finančná manažérka vzdelávacích projektov. Má však aj skúsenosti s výučbou na vysokej škole. Počas doktorandského štúdia na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity Bratislave sa podieľala na výučbe predmetov Svetová ekonomika, Negociácie v diplomatickej praxi a Menšiny, marginalizované skupiny a politiky rovnosti vo Vyšehradskom regióne. Ako externá spolupracovníčka prednáša Politickú a hospodársku geografiu na Paneuerópskej vysokej škole. Na projekte GlobPost pôsobila ako projektová a finančná manažérka i editorka prípadových štúdií.
Kontakt: marianna@nadaciams.sk
Zapojení pedagógovia
Matej Almáši pôsobí ako interný doktorand na Katedre sociálnej práce Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava na technologické závislosti v kontexte sociálnej práce. Vyučuje predmety Teoretické základy sociálnej práce a predmet Riziková mládež. Projekt GlobPost realizoval na predmete Teoretické základy sociálnej práce. V rámci svojho pracoviska je zapojený do rôznych výskumných projektov. Po ukončení magisterského štúdia pracoval dva roky ako terénny sociálny pracovník na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Kontakt: matej.almasi@umb.sk
Gabriela Citterbergová pôsobila ako vysokoškolská učiteľka na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Vo svojej profesijnej oblasti sa venovala prioritne voľnočasovej problematike (Pedagogika voľného času, Metodika záujmovej činnosti a pod.), ako aj témam globálneho vzdelávania. Projekt GlobPost realizovala na predmete Multikultúrna výchova.
Kontakt: gabriela.citterbergova@umb.sk
Lucia Galková pôsobí ako odborná asistentka na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Je absolventkou sociálnej pedagogiky v rámci magisterského štúdia a pedagogiky v doktorandskom štúdiu. V roku 2016 ukončila magisterské štúdium na Právnickej fakulte UMB. Profesijne sa orientuje na právnické predmety, ktoré učí vo viacerých študijných programoch, napr. Sociálna práca, Sociálna pedagogika, Andragogika, Vychovávateľstvo či Učiteľstvo. Jej srdcovou záležitosťou sú ľudské práva a ich aplikácia v rôznych odvetviach práva, čím sa snaží svojich študentov a študentky priviesť k väčšej vnímavosti jednak v oblasti ich profesie, ale aj osobnom živote.
Kontakt: lucia.galkova@umb.sk
Katarína Kurčíková pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici od roku 2010. Vo svojej pedagogickej a vedeckej činnosti sa zameriava na problematiku globálneho vzdelávania, rozvoja kľúčových kompetencií sociálnych pracovníkov a pracovníčok a arteterapiu. V uvedených oblastiach implementuje stratégiu service learning. V rokoch 2016 – 2017 sa zúčastnila vzdelávania v Komenského inštitúte pre pedagogických lídrov a líderky Slovenska. V roku 2017 sa jej podarilo pre Pedagogickú fakultu UMB získať ocenenie Vnímavá škola. Naďalej sprístupňuje témy, ktoré posilňujú kritické myslenie a formujú postoje v porozumení zraniteľných skupín. Je členkou Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci, podpredsedníčkou Asociácie slovenských arteterapeutov a členkou tímu The Duke of Edinburgh´s International Award na UMB. Zároveň spolupracuje ako mentorka pre Vnímavé školy. Počas svojej praxe sa podieľala na organizovaní viacerých konferencií, odborných seminárov a podujatí.
Kontakt: katarina.kurcikova@umb.sk
Michal Novocký pôsobí ako odborný asistent na Katedre pedagogiky Pedagogickej
fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prednáša Dejiny pedagogiky a Filozofiu výchovy a vedie semináre z pedagogickej diagnostiky a metodológie vied o výchove. Vo výskumnej oblasti sa zameriava predovšetkým na problematiku profesijnej reflexie učiteľov vo vzťahu ku kvalite ich výchovno-vzdelávacej práce. Projekt GlobPost realizoval na predmete Filozofia výchovy.
Kontakt: michal.novocky@umb.sk
Janka Šolcová je vysokoškolskou pedagogičkou a výskumníčkou, koordinátorkou dobrovoľníkov a projektov, lektorkou a certifikovanou trénerkou. Svoju pedagogickú, vedeckú a publikačnú činnosť v rámci pôsobenia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici orientuje na tému dobrovoľníctva, neformálneho vzdelávania a sociálnej práce s deťmi a mládežou. Zameriava sa aj na inovatívne metódy rozvoja študentov, detí a mladých, akou je napríklad Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu či service learning. V rámci o. z Klub Pathfinder a ďalších mimovládnych organizácií sa podieľa, ako lektorka a garantka, na sérii vzdelávacích aktivít zameraných na zvýšenie kompetencií sociálnych pracovníkov a dobrovoľníkov. Je trénerka metódy ART (Agression Replacement Training).
Kontakt: jana.solcova@umb.sk
O postojoch
Ako chápeme postoje?
Postoje sú súbory myšlienok a presvedčení, ktoré vyslovujeme o svete okolo nás. Ovplyvňujú to, čo sa nám páči alebo nepáči, cez ne vyjadrujeme svoje názory na rôzne veci. Často rozprávame o svojich postojoch k iným ľuďom alebo skupinám ľudí, či o postojoch k dianiu na miestnej aj medzinárodnej úrovni. Postoje si utvárame k rôznym miestam a veciam, ktoré užívame, napríklad k jedlu, Facebooku či k peniazom. Naše postoje môžu napovedať, ako sa budeme správať a konať. Ovplyvňujú naše selektívne vnímanie aj pamäť.
Na konanie a vnímanie študentov majú vplyv rôzne motivácie. Postoje, ktoré zastávajú, často objavujeme práve na základe ich konania. Napríklad postoj k životnému prostrediu možno posúdiť aj na základe toho, či sme ochotní recyklovať odpad alebo opraviť pokazenú vec namiesto jej nahradenia novou. No zatiaľ čo otázkam motivácie sa vo vzdelávaní pedagógov venuje veľký priestor, spôsoby zisťovania a formovania postojov študentov na vysokých školách sú často prehliadané. Študenti môžu konať určitým spôsobom bez toho, aby tomu pedagóg rozumel a snažil sa zistiť, aké postoje sú za ich správaním a činmi. Skúmanie toho, čo si študenti myslia o okolitom svete, umožňuje pedagógom porozumieť ich postojom a taktiež posúdiť svoj vplyv na ich utváranie.
Čo tvorí postoje?
V publikácii nájdete rôzne nástroje, aktivity a metódy na zisťovanie postojov. Neponúkajú vedecké skúmanie postojov, ale sú nastavené tak, aby poskytli obraz o tom, čo si študenti myslia o rôznych témach, ktoré sú predmetom vyučovania. Oblasti postojov sa dlhodobo a intenzívne venujú rôzne disciplíny a existuje množstvo rôznych teórií o tom, ako postoje fungujú. Predpokladáme, že postoje v nejakej miere ovplyvňujú naše správanie a že čím bohatšie a vyváženejšie informácie o niečom máme, tým flexibilnejšie a otvorenejšie sú aj naše postoje k rôznym témam. Niekedy sa naše postoje formujú pod vplyvom nepravdivých či skreslených informácií, keď na veci nazeráme akoby cez kľúčovú dierku. Výchova a vzdelávanie však majú v študentoch podporovať to, aby na svet nazerali zo širšej perspektívy a aby sa u nich rozvíjali prosociálne postoje. To je dôležité predovšetkým v predmetoch, ktoré formujú študentov, ktorí sa v budúcnosti budú venovať sociálnej či pedagogickej práci, čo bol aj prípad projektu GlobPost, v rámci ktorého vznikla táto publikácia.
Pre lepšie pochopenie postojov môže byť užitočné, ak načrtneme ich viaceré úrovne či zložky:
Kognitívna, poznávacia zložka postojov zahŕňa informácie, ktoré o svete okolo nás máme. To je do istej miery subjektívne a závisí od nášho vnímania a individuálnych skúseností. Táto zložka sa prejavuje v spôsoboch, akými študenti vyjadrujú svoje znalosti, ako ich používajú počas výmeny názorov, aby podporili svoje presvedčenie, ako vďaka nim prijímajú rozhodnutia a zdôvodňujú ich.
Afektívna, emocionálna zložka postojov je hodnotiaca. Je založená na našich pocitoch z určitých ľudí, situácií či javov. Môže sa ukázať napríklad počas nezhôd a konfliktov. Keď príde reč na záležitosti, ktoré v študentoch vzbudzujú silné emócie, vyjadrenie ich vedomostí a skúseností môže byť do veľkej miery ovplyvnené práve pocitmi.
Konatívna, behaviorálna zložka postojov sa odkrýva cez naše správanie a konanie. Poukazuje tiež na pripravenosť študentov konať určitým spôsobom v určitej situácii. Úroveň nášho poznania môže ovplyvniť naše pocity aj naše konanie. Avšak emócie majú často najzásadnejší vplyv pri utváraní postojov. Môžu viesť k prispôsobovaniu si či k prekrúcaniu dostupných informácií v súlade s našimi presvedčeniami alebo skúsenosťami. Tak vedomosti, ako aj pocity vplývajú na naše správanie a konanie.
Ako sa zisťovali postoje študentov?
Nástroje na zisťovanie postojov, ktoré nájdete v publikácii na začiatku každej prípadovej štúdie, sú pestré. Táto pestrosť umožnila reflektovať ciele predmetu a potreby konkrétnych pedagógov a študentov. Viaceré z metód možno skombinovať a získať tak konzistentné zistenia k tej istej téme. Napríklad, ak sa zaujímate o stereotypy a predpoklady študentov sociálnej práce vzťahujúce sa na ich potenciálne cieľové skupiny, môžete s pýtať rozličnými spôsobmi – prostredníctvom voľnej eseje s kľúčovou otázkou zisťovania a pomocou postojového dotazníka. Všetky uvedené nástroje študentov podporujú v tom, aby vyjadrili svoj vlastný názor, aby načúvali názorom ostatných a aby kriticky rozmýšľali. Môžu byť preto užitočné aj na rozvíjanie týchto sociálnych zručností.
Výstupy aktivít na zisťovanie postojov umožňujú tiež rôzne interpretácie, ktoré vyučujúci kombinovali s cieľmi predmetov a potrebami danej témy. Zároveň im to umožnilo efektívne nastavenie intervenčných aktivít, po ktorých nasledovalo výstupné zisťovanie. Hlavným cieľom úvodného a záverečného zisťovania bolo posúdiť dopad pedagogického pôsobenia, lepšie cielenie vyučovacích aktivít počas semestra a inovácie v sylabách predmetov tak, aby silnejšie reflektovali postojovú oblasť. Ambíciou nástrojov a metód na zisťovanie postojov nebolo priniesť vedecké metódy merania postojov, ale skôr umožniť, aby si pedagógovia vedeli efektívnejšie nastaviť výučbu, viac reflektovať aktuálne globálne témy vo svojich predmetoch a zistiť, aký dopad má ich pedagogické pôsobenie na postoje študentov.